Bankový úrad ministerstva financií vyhlásil 14. decembra 1919 súťaž na československé obehové mince ktorá bola vyhodnotená  20. marca 1920.

Zatiaľ čo niektoré názvy vznikaly v celkom nevýznamných debatách a anketách, iné vychádzali z reálnych predstáv niektorých odborníkov, najmä ministra financií Aloise Rašína. Jedným z uvažovaných názvov menovej jednotky bol tiež československý frank. Jeho dielčou jednotkou mala byť stotina.

V dobových dokumentoch sa dá nájsť aj kombinácia menovej jednotky frank a dielčia jednotka halier, z čoho je zrejmé, že v dobe vyhlásenia súťaže nemala štátna správa o názve jednotiek úplne jasno. Zrejme preto sa aj v zadaní súťaže objavuje formulácia, že na minciach nesmie byť označenie jednotky, ale len hodnotové číslo.

Frank bol len jedným z mnoha navrhovaných názvov, ale vyjadroval jeden zo smerov, ktorým sa mohla uberať československá mena hneď po roku 1919, alebo neskôr, po svojej stabilizácií. Veľkým zástancom frankovej meny bol práve Rašín, který uvažoval o jej zavedení ako meny jedinej alebo paralelnej, ktorá by na rozdiel od meny s núteným obehom ( československej koruny) bola zameniteľná za zlato.

Na československé mince tejto uvažovanej sústavy boli stanovené nasledujúce mincové kovy:

1, 2, 5 stotin - cínový bronz
10, 20, 50 stotin - meďnikel
1, 2, 5  frankov  - striebro
10, 20 frankov - zlato

Špecifikácia