Košický poklad ako hromadný nález zlatých mincí patrí medzi najväčšie na svete. Mince ktoré‚ obsahuje, tvoria širokú škálu mincovníctva produkovanú 81 európskymi mincovňami 15.-17. storočia. Tvorí ho komplex 2920 kusov zlatých mincí, väčšinou dukátov a dvojdukátov, 3 zlaté medaily a zlatá renesančná reťaz. Renesančná zlatá reťaz dlhá 2,14 m a hmotnosti 590 gramov. Medzi vzácne numizmatické pamiatky patria tri zlaté medaily. Prvá medaila je vyrazená na počesť uhorského kráľa Ľudovíta II. /1516 – 1526/ v roku 1525 v Kremnici. Patrí do špeciálnej kategórie kremnických medailí pochádzajúcich z rokov 1508 až 1525, pri ktorých nie je známe autorstvo. Spočiatku sa ich pôvod dával do spojitosti s kremnickým komorským grófom Berndhardom Beheimom, prípadne s Hansom Kruegom alebo majstrom Namensom Clausom. Tieto úvahy zostávajú nepotvrdené a autorstvo medailí je dodnes nevyriešenou otázkou. Druhá na kráľa Ferdinanda I. z roku 1541 je dielom Krištofa Füssla a tretia na Ľudovíta II. z roku 1544 sa tiež prisudzuje K. Füsslovi.

Ľudovít II. Jagelovský uhorský kráľ 1516 – 1526, český kráľ 1516 - 1526. Narodil sa 1. júla 1506 v Budíne. Korunovaný za Uhorského kráľa 4.6.1508. Jeho otec Vladislav II. Jagelovský ho nechal ako dvojročného v roku 1508 korunovať za Uhorského kráľa a o rok neskôr aj za kráľa Českého. Po otcovej smrti v roku 1516 nastúpil na trón ako 10 ročný. Za jeho vlády skončila menová stabilita a v roku 1521 vydali uhorské mincovne denáre  so zrnom 4 lotov a nižším (znížili obsah striebra na štvrtinu).   
Zrušil sa aj zákaz vývozu uhorských peňazí a povolil sa nerušený obeh cudzích peňazí v Uhorsku. Cieľom tejto reformy bolo získanie finančných prostriedkov proti Turkom.  V roku 1525 nariadenie stiahnuť znehodnotené mince z obehu a nahradiť ich 8 - lótovymi sa už nepodarilo realizovať. Zomrel  29.8.1526 pri Moháči.

 

~ vypredané ~